Časť teba – nie ty

Dovoľ mi trochu vysvetliť prístup „A – Tá časť teba“ a „Časť teba – nie ty“ v terapii.
Pre mňa je to veľmi úprimný a autentický prístup k mojim klientom vďaka množstvu skúseností, ktoré som videla u iných, ale aj sama prežila. Ako dieťa som bola často označovaná ako „čierna ovca“, problémová, hoci som mala čistý záznam v škole a bola som dosť sebestačná (keďže som nemala inú možnosť, ako sa už od 8 rokov správať ako dospelá). Živo si pamätám, ako som sa cítila, akoby som ja bola zlá (ja som bola problém), no ako dieťa som netušila, že to tak vôbec nie je.

Pevne verím, že jednotlivec sám o sebe nie je problémom, avšak máme v sebe ČASTI, ktoré potrebujú pozornosť. Sú v nás časti, ktoré nesúhlasia a súhlasia, časti, ktoré majú rady a nemajú rady, časti, ktoré priťahujú a odpudzujú… a napriek tomu môžeme byť a stať sa celistvými.

Prístup „Časť teba – nie ty“ v terapii je terapeutická perspektíva, ktorá vníma určité myšlienky, pocity alebo správanie ako odlišné aspekty alebo „časti“ psychiky jednotlivca, nie ako inherentné vlastnosti celej osoby. Tento prístup vychádza z presvedčenia, že človek má viacero vnútorných ja alebo subpersonalít, ktoré ovplyvňujú jeho myšlienky, emócie a správanie.

V perspektíve „Časť teba – nie ty“ sa problematické myšlienky, pocity alebo správanie externalizujú a vnímajú ako oddelené entity od jadrového ja človeka. Napríklad namiesto vety „Som úzkostná“ môže klient povedať „Je tu časť mňa, ktorá sa cíti úzkostne.“ Tento jemný posun v jazyku potvrdzuje, že úzkosť nie je celou identitou človeka, ale je iba konkrétnou časťou jeho vnútorného sveta.

Terapeut pomáha klientovi preskúmať a pochopiť tieto rôzne časti tým, že uľahčuje dialóg alebo vnútorné skúmanie medzi klientom a identifikovanou časťou. Klient tak môže získať vhľad do motivácií, presvedčení a potrieb, ktoré túto problematickú časť poháňajú. Zároveň si môže rozvíjať súcitný a zvedavý postoj voči týmto aspektom, namiesto toho, aby ho zaplavovali alebo ovládali.

Napríklad klient môže opisovať, že je preťažený sebakritickými myšlienkami, ktoré potom označí ako svojho „vnútorného kritika“ alebo „súdiaci hlas“.

Keď klient identifikuje a externalizuje problematickú časť seba, terapeut môže podporiť dialóg medzi klientom a touto časťou. Môže to zahŕňať otázky ako:

• Čo ti chce táto časť povedať?

• Ako sa táto časť cíti voči tebe?

• Akú funkciu alebo účel táto časť plní?

• Čo by táto časť povedala, keby mohla hovoriť?

Prostredníctvom externalizácie a dialógu môžu klienti získať hlbší vhľad do motivácií, presvedčení a potrieb, ktoré stoja za touto časťou. Zároveň môžu začať vytvárať súcitnejší, zvedavejší a menej hodnotiaci vzťah k svojim vnútorným aspektom.

Prístup „Časť teba – nie ty“ môže byť obzvlášť užitočný pre ľudí, ktorí bojujú s vnútorným konfliktom, sebakritikou alebo ambivalenciou. Umožňuje im rozpoznať rôzne časti seba, vstúpiť s nimi do kontaktu a pracovať na väčšom sebauvedomení, integrácii a psychickej pohode. Tento prístup sa tiež prelína so širším cieľom IFS terapie, ktorým je pomôcť klientom dosiahnuť harmóniu a rovnováhu medzi ich vnútornými ja, čo vedie k lepšiemu celkovému zdraviu a životnej pohode.